Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej
Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z polovice 14. storočia. Úpravami prešiel na konci 15. storočia. Barokovo bol kompletne prestavaný okolo roku 1770. V roku 1886 bol rozšírený o bočnú kaplnku. Interiér je zaklenutý českou plackou. Nachádza sa tu barokový oltár z roku 1770 s novším obrazom z roku 1929 od F. Maya. Bočný oltár Panny Márie je barokovoklasicistický z obrazom Panny Márie z druhej polovice 18. storočia. Kazateľnica pochádza z rovnakého obdobia. Zo stredovekých detailov sa dochoval neskorogotický portál a jedno hrotité okno.
Svätá Margaréta z Antiochie (Margaréta Antiochijská) sa ako patrónka rodičiek stala jednou z uznávaných Štrnástich svätých pomocníkov, ktorých úcta dosiahla vrchol v 15. storočí.
Margaréta bola podľa legendy, dcéra pohanského kňaza Aedisia z Antiochie, vyhnaná pre svoju kresťanskú vieru z rodičovského domu. Neskôr upadla do rúk miestodržiteľa Olibria a ten sa pokúsil urobiť z nej svoju milenku. Keďže neuspel, mučili ju a zvádzali mnohými neuveriteľnými spôsobmi, až kým ju za panovania cisára Diokleciána nepopravili, podľa legendy jej odťali hlavu na námestí. Nespoľahlivé údaje hovoria o roku 305 alebo 282.
Náboženská stránka
Breviár zo Salisbury uvádza, že na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života, dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla. V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece a dostane sa im potrebnej ochrany, ako aj na tehotné ženy, ktoré sa pri jej uctení vyhnú podobne, ako ich deti nebezpečenstvu spojenému s pôrodom, čím si získala už v ranom stredoveku nesmiernu popularitu, aj keď pápež Gelasius v roku 494 vyhlásil jej legendu za apokryfnú a Margaréta nikdy vlastne nemala starobylý liturgický kult.
Ste Offline`