„Žena je relatívna bytosť, neurčuje sa sama podľa seba, ale podľa muža. Žena je tým, čím ju urobí mužský úsudok.“ – táto myšlienka bola zaznamenaná v roku 1949, no zjavne pochádza z pradávnych čias a dodnes sa ňou neraz oháňajú. Práve preto, ak zaznie úsudok, že my ženy nemáme zmysel pre humor, tak ho jednoducho nemáme. A hotovo.Naše intelektuálne schopnosti vraj väčšinou drží hlboko pod úrovňou tých mužských farba našich vlasov (a tiež to, že nedokážeme pochopiť pravidlo ofsajdu), pravidelne frfleme kvôli pôrodu, ktorý je vraj nič oproti trápeniu pri vyšetrení prostaty, vedenie domácnosti nazývame prácou, dokážeme sa uraziť na roky, ak nám niekto pripomenie pár kíl navyše, vraj sme neschopné šoférovať a máme tendenciu hysterčiť kvôli malichernostiam, ako napríklad že zarábame menej alebo že nás v metre trošku „olejú rukami“. A ak je život taký krátky, prečo sa neodvažujeme naozaj radovať? A ak sa neradujeme, prečo chceme žiť tak dlho?  Pretože keby sme humor mali… možno by sa ten život s nami dal zvládnuť aj napriek všetkému… ale veď nemáme… No, presne na tom sa budeme spolu smiať… alebo plakať… plakať vraj môžeme… pokiaľ viem.