Zaujímavé fakty o meste Dunajská Streda:

„Podložie Dunajskej Stredy tvoria štrky a piesky, ktoré geologicky pochádzajú z najstarších čias, ktoré neskôr Dunaj a jeho ramená spevnili nánosmi bahna a humusu. Tým boli vytvorené predpoklady na osídlenie.“

Podľa dostupných informácií sa domnievame, že na polohu starej usadlosti Dunaszerdahely mala rozhodujúci vplyv cesta, ktorá obchádzala južné močaristé územia. Z týchto dôvodov mohli prví obyvatelia toto územie osídliť už pred dobou bronzovou.

Príchod a osídlenie územia kmeňmi Maďarov má veľký dejinný význam. Osídľovali územie v križovatkách ciest, ktoré obchádzali močiare. Ich zásluhou ožilo obchodovanie, šírilo sa náboženstvo, vznikali prvé sakrálne stavby. Na územie prichádzalo čoraz viac obyvateľov aby sa tu usadili.
V blízkosti mestskej časti Szerdahely sa usadila aj šľachtická (nemes) vrstva nomádskeho elitného kmeňa. Obyvateľstvo sa koncentrovalo v teritoriálnej časti, ktorú poznáme z neskorších prameňov ako Nemesszeg.
Historicky sa so vznikom Nemesszegu spája aj vznik susedných častí Tejed. Obyvatelia sa živili chovom dobytka (historické meno Tejed poukazuje na chov dobytka a produkciu mlieka). Táto činnosť u obyvateľov pretrvala až do začiatku 20.storočia.

V období vzniku štátnosti v nariadení kráľa sv. Štefana sa uvádza, že každých desať osád si má postaviť vo svojom okolí kostol, kde by sa vykonávali bohoslužby. V časti Szerdahely sa pre potreby miestneho obyvateľstva a priľahlých osád (Nemeszeg, Tejed , Abony, Udvarnok, Éte a iných) postavil pravdepodobne prvý drevený kostol. Bol postavený na najvyššom bode nachádzajúcom sa v tejto časti (Szerdahely).

Počas ranného obdobia vládnutia Árpádovcov sa streda stala tradičným trhovým dňom. Názov Szerdahely bol postupne odvodený z názvu dňa kedy sa trhy konali.

V prvej mestskej písomnej zmienke z roku 1256 sa uvádza názov Svridahel. Listina uvádza aj meno najvyššieho predstaviteľa mesta menom Myrck.

Kráľ Žigmund Luxemburgský vydal v roku 1405 dekrét (Dekretum minus), jeho cieľom bolo vytvoriť z miest na kráľovskej pôde jednotný mestský stav (stav - rend). Mesto Dunaszerdahely získalo štatút „oppídia“, stredovekého „mestečka“-mezőváros.

16-17. storočie

Vedľa kostola už bola zriadená katolícka škola.

Zo šľachtických rodov vzišli prví remeselníci a živnostníci. Vznikali nové cechy: obuvnícky (1492), čižmársky (1660), klobučnícky (1666), debnársky (1680). Rozvoj cechov podnietil aj vznik ďalších remesiel ako napríklad: mäsiar, kováč, zámočník, krajčír, mlynár a iné.

18. storočie

Začiatkom 18.storočia prichádzalo postupne do mesta židovské obyvateľstvo, najskôr v menšom, neskôr vo väčšom počte. Pre ortodoxných židovských veriacich bol v krátkom čase postavený menší kostol, ktorý sa nachádzal neďaleko katolíckeho kostola. Židovský cintorín vznikol v roku 1740 a bol vybudovaný podľa starých zvykov na neobývanom území mesta vedľa časti Sikabony.

Mesto sa rozrastalo, boli postavené menšie- väčšie šľachtické domy a kaštiele: napr. Žltý kaštieľ (dnes sídlo Žitnoostrovského Múzea), Biely kaštieľ v časti Újfalu, (dnes budova Slovenskej Pošty)

V niektorých častiach Szerdahely, hlavne v časti Nemesszeg, Előtejed, Ujfalu sa nachádzali hlinené stavby, ktoré mali typické podlahy z udupanej zeme a hliny, strechy z trstiny a komíny upletené z prútia, pokryté hlinou a blatom. Domy boli postavené z ľahko horľavých materiálov a predstavovali veľkú hrozbu pre obyvateľov.

V roku 1854 časť Szerdahely, Újfalu, Nemesszeg a Előtejed spojili a vytvorili mesto Duna-Szerdahely.

20.storočie

Mesto dostalo novú budovu mestskej radnice. Na mieste dnešnej radnice stála budova, ktorú v roku 1902 odkúpilo mesto Dunaszerdahely.
V roku 1903 bol zavedený telefón v meste na naliehanie židovských obchodníkov. Vybudovala sa kamenná cesta, ktorá prechádzala hlavnou ulicou. Začiatkom storočia bolo v meste zavedené aj elektrické osvetlenie.

Začali vychádzať regionálne časopisy, v roku 1901 Žitnoostrovné Listy, časopis Žitný Ostrov v roku 1909 a Žitnoostrovský Hlásnik v roku 1921.

Po roku 1920 (už po podpísaní Trianonskej zmluvy) sa mesto Dunaszerdahely stalo súčasťou Československého štátu. Bolo vyhlásené stanné právo a do mesta boli prizvaní českí úradníci, ktorí obsadili všetky významné funkcie v orgánoch štátnej a miestnej správy. Pôvodní úradníci na výkon úradnej moci museli zložiť novú prísahu.

Viedenskou arbitrážou v novembri v roku 1938 bolo rozhodnuté, že Maďarsku bude vrátená časť územia obývaného prevažne maďarským obyvateľstvom v rozsahu 12 000 km2.
Mesto opustili českí úradníci a českí vojaci.

Začiatkom 2 sv. vojny vstúpili do platnosti židovské zákony. Nátlak na Židov sa stupňoval odobratím živnostenských povolení, neskôr vylúčením zo stredných škôl, rôznych inštitúcii verejnej správy a súdnictva. V roku 1940 zaviedli pre židovských vojenských brancov pracovné tábory a v roku 1941 boli Židia postupne zbavení všetkých občianskych a ľudských práv a dôstojnosti. Boli zatvorené miestne židovské obchody a prevádzky.

Nemecké vojská prišli do mesta v roku 1944. V okolí židovského kostola bolo vytvorené geto, do ktorého umiestnili všetkých približne 3.000 židov z mesta, čo bola v tom čase viac ako polovica obyvateľstva. V júni 1944 došlo k ich násilnému odvlečeniu a k deportácii do koncentračných táborov v 60 vagónoch. Boli to najstrašnejšie a najtemnejšie udalosti v histórii mesta.

31. marca 1945 opustili mesto posledné nemecké vojská. Dňa 1.apríla bolo mesto oslobodené vojskami II. ukrajinskej armády.

Históriu mesta Dunajská Streda v 20. storočí výrazne poznamenali dve historické udalosti:

Prvá, v roku 1944, násilné odvlečenie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov. V koncentračných táboroch ich prežilo len málo. Z mesta Dunajská Streda bolo odvedených niekoľko tisíc Židov .

Tí, ktorí prežili, sa usadili v Izraeli alebo v niektorom inom štáte sveta. Len nepatrná časť sa vrátila späť do Dunajskej Stredy.

Druhou udalosťou bola výmena obyvateľstva, ktorá sa týkala aj Dunajskej Stredy. Celkovo bolo zo Slovenska vysťahovaných do Maďarska okolo 110 maďarských rodín, príslušníkov inteligencie.

Zdroj: https://dunstreda.sk/historia-mesta-dunajska-streda (Attila Nagy)