Pre milovníkov faktov zopár zaujímavých informácií. Vrakúň sa nachádza v srdci Žitného ostrova s počtom obyvateľov 2470. Dnešnú podobu dostala obec v roku 1940 spojením usadlostí Nyék (Nekyje na Ostrove) a Várkony (Vrakúň), takže dejiny obce majú dve línie. Vrakúň je veľmi stará usadlosť, ktorej stopy siahajú až do obdobia AVAROV. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1015. Vrakúň bola rodovým sídlom Amadeovcov, ktorí tu údajne mali aj hradný kaštieľ a zemepánmi sa stali v roku 1787. V 16. storočí dostala obec mestské výsady. Na začiatku 19. storočia tu mal vychýrenú bažantnicu a chov rožného statku Tadeáš Amade, neskôr majetky prevzala rodina Schmertzigovcov, ktorá ich okolo roku 1900 predala Matyášovi Pfeiferovi z Ikvy – ten tu postavil pálenicu a parný mlyn.

Rodina Amadeovcov pochádza z rodu Guth-Keled. Jej priamym predkom je Amadeov syn Lothard, ktorý z milosti kráľa v roku 1264 dostal gabčíkovské panstvo patriace Bratislavskému hradu. Ďalšími významnými členmi rodu boli napr. zástupca palatína Štefan, hradný kapitán Óváru a Budína, jeho syn Peter, hradný kapitán Óváru a Višegrádu, ten višegrádsky hrad v roku 1544 po hrdinskom boji odovzdal Turkom, podžupani Štefan a Lenard boli v roku 1622 povýšení na barónov a neskôr Tadeáš a jeho deti boli povýšení do grófskeho stavu. Hlavný kráľovský dôverník Antal zomrel v roku 1835. Posledný mužský člen rodu, tajný kráľovský radca Tadeáš zomrel v 1845. Barónovi Emilovi Üchtritzovi porodila Dominika Amade syna, ktorý bol pod menom Cehtritz-Amade povýšený do grófskeho stavu. V rodine sú registrovaní aj dvaja básnici, z ktorých známejší je ten mladší, plným menom „Barón László Amade z Vrakúňa”. László Amade, prvý maďarský básnik, ktorého piesne zľudoveli a spievajú sa doteraz sa narodil v Gabčíkove(Bős). Tento zemepán a básnik začal študovať u viedenských jezuitov, potom v Trnave a nakoniec v rokoch 1724-1725 na univerzite v Grazi sa stal magistrom filozofie. V roku 1727 sa stal pážaťom ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho v Prešporku. Ako husársky kapitán sa zúčastnil výpravy do Lombardie v rokoch 1734-1736. V roku 1750 sa vzdáva vojenskej kariéry a stáva sa poradcom kráľovskej dvornej komory a v roku 1751 sa stáva komorníkom zlatého kľúča.

Najzaujímavejšou pamiatkou horného Žitného ostrova je františkánsky kláštor v Svätom Antone (Báč), kde podľa legendy v roku 1715 Panne Márii na oltárnom obraze vytryskli z očí slzy. O tomto jave a o zázračných uzdraveniach jestvuje aj viacero neskorších zmienok. Žitný ostrov oplýva ďalšími, najmä architektonickými zvláštnosťami, ako sú kaštiele a múzeá, ale najväčšou turistickou atrakciou je cyklotrasa po korune dunajskej hrádze, ktorou sa dostanete z Viedne cez Gabčíkovo a Sap až do Budapešti. Pre vodákov poskytujú neopakovateľné zážitky tajuplné zákutia Malého Dunaja. Stačí nasadnúť do kanoe alebo kajaku a nechať sa unášať pokojnými vodami, pričom môžeme obdivovať faunu a flóru pobrežných lužných lesov. Ak sa návštevník na výlete unaví, môže sa osviežiť v termálnych vodách kúpalísk v Topoľníkoch, Dunajskej Strede a Veľkom Mederi.

Hodnotnou stavebnou pamiatkou obce je kaštieľ. Zrejme niekde v jeho blízkosti stálo niekdajšie rodové sídlo Amadeovcov. Medzi ľuďmi sa vraví, že to bol opevnený hradný kaštieľ na skorších renesančných základoch, ale mohla to byť aj jednoduchšia kúria. Keďže v 15. storočí Amadeovci svoje rodové sídlo presťahovali na gabčíkovský vodný hrad, budova počas storočí schátrala, ale ešte Matej Bel sa o nej zmieňuje ako o jestvujúcej. Existenciu rozsiahlej stavby dokladajú aj staršie stavebné súčasti dnešného kaštieľa, ktorý bol postavený v luiséznom štýle v roku 1904 Matyášom Pfeiferom z Ikvy. V roku 1935 statok s kaštieľom kúpil advokát József Belkó so spoločníkmi. Užívali ho do roku 1948. V roku 1955 bol v budove kaštieľa zriadený domov dôchodcov. Kaštieľ tvorí prízemná budova v tvare U s krátkymi bočnými krídlami. Hospodárske budovy boli postavené koncom 18. storočia a v čase výstavby kaštieľa dostali rovnaké priečelie. Okolo kaštieľa, hlavne na jeho južnej strane, sa rozprestiera menší anglický park.

K pôvodnému koloritu Žitného ostrova neodmysliteľne patrilo množstvo vodných mlynov. Dnes si pôvodné vodné mlyny ako technické pamiatky môžeme pozrieť v Jahodnej, Jelke a Tomášikove. V Žitnoostrovskom múzeu v Žltom kaštieli v Dunajskej Strede sa v národopisnej expozícii nachádzajú exponáty týkajúce sa ryžovania zlata. Prostredníctvom tejto romantickej, no o to ťažšej činnosti však na Žitnom ostrove nik nezbohatol.

Pôvodní obyvatelia Žitného ostrova sa zaoberali najmä rybolovom. Najdôležitejším úlovkom bývala Viza, ktorá sem migrovala až z Čierneho mora. Na viedenskom trhu mávali žitnoostrovskí rybári vlastný stánok. Územie okrem toho oplýva bohatstvom vtáčích druhov, spomeňme aspoň tie najvzácnejšie – Dropa veľkého a Orliaka morského. Charakteristické pre toto územie je aj množstvo drobnej diviny, čo vytvára dobré podmienky na rozvoj poľovníctva.