Obec Trstená na Ostrove sa nachádza v Podunajskej Nížine, v južnej časti Žitného Ostrova.

Obec bola zaznamenaná pod viacerými rôznymi názvami, ako Nadast, Nadasd, Nádasd a od roku 1927 Trstená na Ostrove, po maďarsky Csallóköznádasd.

Príroda Trstenej na Ostrove v minulosti pozostávala z močiarov, ale hlavne z tŕstia. Preto sa prvé usadené rodiny zaoberali aj rybolovom, poľovníctvom a chovom zvierat a ich domy boli pokryté trstinou.

Dni obce:

K známym každoročným programom obce patria: Festival koláčikov, veľmi úspešný Deň detí a Deň obce, Deň zdravia, Charitatívny beh. Ďalej: Maškarný ples, gastronomický festival Zabacsata/Súťaž v jedení/, Mikulášsky deň, Stavanie mája. Tieto programy navštevuje aj veľa ľudí z okolitých obcí.

V priebehu roka organizujú miestne organizácie aj množstvo vlastných programov. Napriek tomu, že ide o malú obec, s podporou obce funguje 7 organizácií.

Mnohých návštevníkov láka aj areál kultúrneho domu, ktorý je oploteným areálom, pri ktorom je vybudované vonkajšie pódium, futbalové ihrisko a vonkajší fitnes s pravidelnou údržbou. Počas priaznivého počasia si tu mnohí návštevníci užívajú voľné chvíle.

Zaujímavosti:

• V obci oproti hasičskej zbrojnici sa nachádza jeden zvonček, ktorý mal v minulosti drevenú konštrukciu, neskôr dostal železnú konštrukciu. V minulosti zvuk zvončeka ovládal každodenný rytmus života. Zvonilo sa ráno, večer, pri omšiach a bohoslužbách, v prípade úmrtia a pri príchode cirkevných hodnostárov. Trstená na Ostrove sa nevzdá zvuku zvončeka, Gábor Lukács každý deň v rovnakom čase každú minútu ťahá za lano zvončeka, ktorý tiež dodnes zvoní na začiatku každej omše, na pohreboch a každý deň na poludnie.

• Ďalšou zaujímavosťou obce je vlastný kostol, ktorý si obec udržiava sama, čo je raritou na celom Slovensku.

• Krátky príbeh strýka Zoliho Méhesa (obyvateľa dediny): "Ak sa medza snúbi s lesom, je to z hľadiska poľovníctva a zveri fantastické. Pozorovať tu môžeme králiky, bažanty, srnky, jelene, diviaky. Pred vybudovaním hrádze, medze Trstenej na Ostrove bola takouto oblasťou. V tom čase tu žijúci poľovníci mali viac ako 600 hektárov poľovnej pôdy. „Bolo to tu také bohaté na zver, raz sa dokonca stalo, že som len počas toho, ako som stál, zastrelil 30 králikov. Nemusel som sa ani hýbať, len mieriť a strieľať a samozrejme nabiť zbraň“