História 📖

Nový Život tvoria štyri, predtým samostatné osady 👉 Malý Máger, Tonkovce, Eliášovce, Vojtechovce.

Názvy týchto osád v Žitnom ostrove sú maďarského pôvodu, ako v prípade Illésháza (Illesvata), Kismagyar (Mager), Tonkháza (Tonkhaza) a Bélvata (Beil Watha).

"Kedy bol postavený prvý kostol a kedy začala fungovať farnosť v Novom Živote? Dnes sa to už zistiť nedá... V kostole obci Nový Život sa však v prvej polovici 16. storočia určite odohrali 2 významné udalosti. Prvým je, že sem priviezli biskupa Mátyása Illyésházyho z Gyulafehérváru, aby ho pochovali, a pochovali tu aj Tamásné Illyésházy."

Ferenc Végh

Od roku 1707 sa začalo Rákócziho povstanie. Odvtedy sa z neho na dlhý čas stalo bojisko, čo spôsobilo veľa materiálnych a morálnych škôd ľuďom na zemi.

O zjednotení Tonkoviec a Malého Mágeru sa viedli spory. Najprv sa 2 zastupiteľské orgány postavili proti zlúčeniu, pretože nechceli navzájom preberať dlhy a posielať deti ďalej do školy. Nakoniec sa ministerstvu vnútra a hlavnému okresnému richtárovi splnilo želanie a v roku 1941 sa Malý Máger a Tonkovce spojili pod názvom Magyartonk.

O národnostnom zložení obyvateľstva informuje už sčítanie obyvateľstva pochádzajúce z roku pripravené v roku 1961. Štyri zlúčené osady - Malý Máger, Tonkovce, Eliášovce, Vojtechovce sa už vtedy označovali ako Nový Život.

O obci...🏡

Zaujímavosti ✍️

• Gróf Illésházy János - prestaval farský kostol Illésházy ako dobrodinec v 80. rokoch 18. storočia. V blízkom okolí postavil aj trvalé pomníky: sochu sv. Jána Nepomuckého v Malom Mágeri, kalváriu v Eliášovciach, cintorínsky kríž vo Vojtechovciach. Pochovali ho v murovanej krypte kostola v Dubnici.
• Najstarším náhrobkom v Žitnom ostrove je určite kamenná doska s letopočtom 1547, rozbitá na tri kusy, ktorá bola zreštaurovaná a zabudovaná do steny svätyne v kostole v Novom Živote.

• Príbeh o vyhorení kostola v Novom Živote: V roku 1904 kostol vyhorel. Pri obnove kostola realizovanej v rokoch 1988 až 1990 bola odstránená aj guľa pod krížom, v ktorej sa našiel rukou písaný list: Detail: „V roku 1904, v pondelok večer po turiciach, zasiahol vrchol veže blesk, horela výzdoba a obrazy vo vnútri. Vysoký tlak vzduchu rozbil okná kostola, keď si pisateľ týchto riadkov všimol nebezpečenstvo, dostal sa o niekoľko minút až ku kostolu a požiar vo vnútri uhasil. Obnovil ho gróf Béla Pálffy nákladom 8 000 korún.

• Hody: Ku kostolu sa viazali staré tradície a zvyky. Kostol v Novom Živote bol v minulosti známym pútnickým miestom. Na Čiernu nedeľu, teda dva týždne pred Veľkou nocou, sem pricestovali veriaci z ďalekých krajín. Táto rozlúčková prechádzka sa volala „prosekcia“. Boli presvedčení, že po dlhej, únavnej ceste, ak sa vyspovedajú, dostanú úplné rozhrešenie, to znamená, že budú oslobodení od všetkých svojich hriechov. - Neskôr sa zborový deň hodov presunul z „Čiernej nedele“ na poslednú júnovú nedeľu – sviatok blízky Péterovi Pálovi. V tento deň si predavači rozložili stany okolo kostola. Podľa rozprávania starších sa pre nadchádzajúcu úrodu predávali a kupovali aj kosy a kosáky. Tradíciou sa stalo aj to, že farmári si tu, vo víre jarmoku, najímali kombajny. Na rozlúčke nemohli chýbať ani medovníky, ani „všetovar“, ani „János Olcsó“. János Olcsó žartovným tónom ponúkal stuhy, šijacie nástroje, zrkadlá, hrebene, nite, gombíky... Ľudia si medzitým vypočuli príbehy „Jánosa Olcsóa“, ktoré nazbieral na svojich potulkách. V minulosti tak mali hody dvojaký úžitok: veriaci sa duchovne očistili a následne sa mohli stretnúť.

• Zvonár a hrobár: Obchádzali dedinu sami, keďže obyvateľstvo im platilo v naturáliách. Miništranti dostali od kňaza nejaké peniaze, prípadne im veriaci dali drobné darčeky.