Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1761. Interiér kostola je plochostropý, presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice z roku 1883. Na bočnom oltári Svätého hrobu z roku 1918 sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie od R. Kühmayera. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

Vo Veľkom Blahove dlhé roky nezasadala cirkevná rada. Väčšina veriacich mala z rôznych dôvodov pocit, že po zmene režimu, najmä po smrti biskupa Jánosa Moksóa, keď tu bol ustanovený len náhradný farár, je potrebný vytvoriť orgán, ktorý bude riadiť rôzne záležitosti.

Toto stretnutie sa uskutočnilo 13.4.1994 za prítomnosti biskupa Jánosa Zsidóa, kde bola na verejnom zhromaždení dedinského spoločenstva veriacich ustanovená prvá cirkevná rada. Do tohto zastupiteľstva bolo zvolených 15 ľudí. Táto rada pôsobí dodnes, opustilo ju len pár ľudí.

V posledných rokoch interiér kostola bol kompletne zrekonštruovaný a prerobený. Kostol bol takmer znovuzrodený. Maľba bola urobená na umeleckej úrovni, vnútorné osvetlenie a ozvučenie na úrovni zodpovedajúcej dnešnej dobe. Dnes hrá v kostole nový organ, v zimných mesiacoch funguje elektrické kúrenie, pod lavicami je nová podlaha, ktorú pokrýva nový koberec. Vo fare čaká na kňaza, nový nábytok a celkový komfort.