Zaujímavosť z minulosti:

Obec je prvýkrát písomne doložená v podobe názvu Vayka, neskôr ako Woyka. Podľa legiend si obec vyslúžila meno záchranou prvého uhorského kráľa Štefana, ktorého pohanské meno bolo Vajk. Zastrelil tu jeleňa, ktorý spadol do vody. Pri jeho vyťahovaní spadol do vody aj Vajk, ale zachránili ho dvaja rybári. Za odmenu im daroval zem. Rybári z vďaky nazvali obec Vajkou. Sú známe aj iné podoby tejto legendy, podľa niektorých napríklad kráľ Štefan si rád oddychoval pod drieňom na dvore kostola vo Vojke nad Dunajom.

Vojka nad Dunajom bola slávna aj o jej impozantnom klasicistickom kaštieli: dvojpodlažný kaštieľ s pôdorysom tvaru L bol postavený v prvej polovici 19. storočia a jeho východné a severné časti boli ozdobené poschodovými arkádami. Kaštieľ bol zničený v druhej polovici 20. storočia.

Medzi dvomi svetovými vojnami sa postavenie obyvateľstva významne zhoršilo. Vojka nad Dunajom bola v roku 1938 opäť pripojená k Maďarsku. Po druhej svetovej vojne sa vládna moc viacerými opatreniami snažila zmeniť etnické pomery v regióne. V roku 1974 bolo z Vojky nad Dunajom odsunutých 135 ľudí na nútenú prácu do Česka. Do Maďarska boli z Vojky nad Dunajom vysídlené tri rodiny a z Maďarska prišlo do obce jedenásť Slovákov.

Československo a Maďarsko uzavreli v roku 1958 dohodu o postavení vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Práce sa začali v roku 1978 a v roku 1989 maďarská strana jednostranne odstúpila od zmluvy. Na slovenskej strane bolo vodné dielo postavené: nové koryto Dunaja zaplavili vodou v roku 1992, odvtedy je ostatná časť Žitného ostrova z Vojky nad Dunajom dostupná len cez mosty v Čunove a Gabčíkove, resp. pomocou kompy, ktorá spája Vojku nad Dunajom s Kyselicou.

Legendy:

O obyvateľoch Vojky nad Dunajom sa zachovalo mnoho ľudových legiend. Podľa jednej z nich miestni roľníci prešli zemepánovi cez rozum tak, že keď ho požiadali o palivové drevo, povedali mu, že im bude stačiť toľko dreva, koľko môžu ohradiť rebríkom. Zemepán sa nestačil čudovať, že roľníci nesú rebrík do lesa krížom a takto s ním vybabrali. Odvtedy sa hovorí, že Vojčania nesú rebrík krížom.
Ďalšia legenda zachovala príbeh o tom, ako chceli Vojčania posunúť kostol. Dunaj raz vystúpil zo svojho koryta a ohrozoval už starý kostol vo Vojke nad Dunajom. Podľa legendy práve vtedy pritúlil jeden cudzinec do dediny a radil miestnym, že ak si chcú kostol zachrániť, nech ho jednoducho posunú. Vojčania položili na zem svoje mentieky so striebornými gombíkmi, aby takto pomohli kostolu posunúť sa. Nadarmo však ho tlačili, cudzinec zozbieral ich mentieky so striebornými gombíkmi a ušiel. Kostol zostal na svojom mieste, ale po mentiekoch Vojčanov nezostalo ani stopy.

Vojka nad Dunajom je obec s bohatou minulosťou a sľubnou budúcnosťou, ležiaca v juhovýchodnej časti Žitného ostrova, v blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Jej súčasnú situáciu vo veľkej miere ovplyvňuje, že sa nachádza medzi dvomi korytami Dunaja, pri vodnom diele Gabčíkovo, spolu s ďalšími dvomi obcami – Dobrohošťom a Bodíkmi. Obec obklopuje jedinečné prírodné prostredie, preto je obľúbeným miestom pre turistiku.

Prírodné prostredie v okolí obce Vojka nad Dunajom s jazerom a s mŕtvymi ramenami Dunaja ponúka jedinečné možnosti na turistiku. Lesy okolo obce sú mimoriadne bohaté na živočíchy, žijú tu väčšie zvery ako diviaky, jelene, srny, ale aj vzácne druhy vtákov a veľké množstvo rýb.

Na športové aktivity je vhodné miestne futbalové ihrisko, na ktorom sa občas uskutočňujú priateľské futbalové zápasy. Budova pri futbalovom ihrisku, v ktorej sa nachádzajú aj šatne, prešla rekonštrukciou v roku 2009.

Ďalšie možnosti na športové aktivity, najmä na športové rybárstvo, člnkovanie, turistiku ponúka prírodné okolie. Turistické trasy nie sú vyznačené. Na hrádzach na obidvoch stranách obce je možné venovať sa cyklistike a kolieskovému korčuľovaniu. Park sv. Štefana zriadený pri miestnom rímskokatolíckom kostole je vhodným miestom na oddych.

Na miestnom futbalovom ihrisku sa uskutočňujú viackrát ročne diskotéky a iné spoločenské podujatia.

Deň sv. Štefana

Deň sv. Štefana je najvýznamnejším podujatím obce Vojka nad Dunajom. Uskutočňuje sa od roku 2003. Stálou súčasťou programu dňa sv. Štefana je slávnostná svätá omša v miestnom rímskokatolíckom kostole a následne kladenie vencov k pamiatke sv. Štefana. Po slávnostnom úvode nasleduje kultúrno-zábavný program na miestnom futbalovom ihrisku, súčasťou ktorého je aj vystúpenie hostí z partnerskej obce Lesenceistvánd. Stálym komponentom programu sú vystúpenia folklórnych skupín, speváckych chór a hudobných spolkov z okolitých obcí ako aj priateľský futbalový zápas. Ako vyvrcholenie programu môžu návštevníci vidieť muzikál na pódiu vytvorenom pri miestnom futbalovom ihrisku. Od r. 2007 je možné vidieť muzikály v predvedení Novozámockého rockového divadla.

Deň Svätého Štefana je každoročne najvýznamnejšia spoločenská udalosť našej obce, pretože podľa legendy ide o historickú postavu, podľa ktorej je pomenovaná aj obec Vojka, ktorý pred pokrstením niesla meno Vajk. Občania každý rok sú ocenení pre dlhoročnú aktívnu činnosť v najrôznejších oblastiach spoločenského života.

Pamätník, ktorý je pýchou parku pri kostole, je už 13 rokov pietnym miestom , ktoré prispieva aj k zachovaniu identity Maďarov, žijúcich v obci.

„Deň Svätého Štefana okrem zábavy ponúka aj výbornú možnosť na stretnutia súčasných obyvateľov obce a tých, ktorí už tu nebýcajú, ale na toto podujatie prídu – povedal starosta Donald Álló.