Ak sa cudzinec opýta, kde sa nachádza obec Veľké Dvorníky, je veľmi ťažké dať jednoznačnú odpoveď hlavne človeku, ktorý uvažuje v celoštátnych, prípadne v európskych rozmeroch.

Musíme porovnávať........Napríklad: ak mu ukážeme na mape trasu Viedeň–Budapešť a potom trasu Bratislava–Komárno a vysvetlíme mu, že táto obec sa nachádza na pol ceste medzi Bratislavou a Komárnom neďaleko Dunajskej Stredy v srdci Žitného ostrova, ktorý obopína Malý a Veľký Dunaj, tak mu priblížime polohu Veľkých Dvorníkov v rámci Európy.

Rozloha obce je 799 ha, jej nadmorská výška kolíše medzi 112 – 114m, v strede dediny je to 113m.

Názov obce sa prvýkrát objavuje v listine z roku 1252 v tvare " Vduarnok", v roku 1346 "Nogwduornuk", v roku 1786 "Nagy–Udvarnok a roku 1927 "Veľké Dvorníky".

V období pred vznikom stolíc už existoval v chotári obce hrad Szolgagyőr, ktorý odvtedy spustol, bol jedným z prvých hradných žúp a patril do raného uhorského samosprávneho celku a prvýkrát bol spomínaný v listine z roku 1399 ako "ZolgaGyeur". V tom období tu bolo centrum Dolného Žitného ostrova v podobe hradu na nížine. Pravdepodobne ho chránili valy z dreva a zeme a tieto v období tatárskych nájazdov neodolali pustošeniu, tak ich už znovu nepostavili. Rozvaliny, ktoré sa ešte dali využiť, zúžitkovali dvorania pri výstavbe okolitých obcí, medzi nimi aj našej obce, ktorá sa zachovala dodnes pod názvom Veľké Dvorníky. V roku 1341 bola obec majetkom hradných nevoľníkov mesta Požoň /Pozsony/. V roku 1380 kráľ Ludovít I. daroval tento statok Jakubovi /Jakabovi/, synovi Mikuláša Pókatelekiho.

V roku 1423 sa sľachtickými vlastníkmi obce stali grófoviaBaziniovci a Szent-Györgyiovci.

V roku 1553 sa v súpise kúrií nachádzajú mená Jánoš Zomor s 5, Tomáš Bučuházi /Bucsuházi/ s 3, Juraj Šoldoš /Soldos/ s 1 a Mikuláš Amade s poldruha kúriou. Neskoršími významnejšími majiteľmi obce boli rodiny Kondéovcov, Bittovcov, Bačákovcov /Bacsák/, Bíróovcov a Saboovcov /Szabó/, v druhej polovici 19. storočia rodiny Hutterovcov a Walbergovcov /Walhberg/, na začiatku 20. storočia zase kapitán generálneho štábu NándorHabermann. V roku 1828 sa v tzv. súpise Ľudovíta Veľkého v obci nachádza 49 domov s 356 obyvateľmi .Na začiatku 20. storočia je počet domov vo Veľkých Dvorníkoch 58 a počet obyvateľov 372. Veľké Dvorníky boli sídlom centrálneho notárstva a do ich samosprávy patrili 4 dediny: Jahodná, Dunajský Klátov, Malé Blahovo, Malé Dvorníky, okrem toho i Róžamajor /Rózsamajor/ ,Sigetimajor /Szigetimajor a Búšlak. Pošta, telegraf a železničná stanica sa nachádzali len v Dunajskej Strede.

V strede obce je kaplnka Svätej trojice z konca 19. storočia, v roku 1953 bol postavený nový katolícky kostol, ktorý zdobí oltár Panny Márie z roku 1859, okrem toho je tu i renesančný kaštieľ zo 17. storočia, ktorý dal vybudovať istý vysokopostavený dôstojník. V roku 1769 dedinu zničil požiar, preto rodina Kondéovcov dala kaštieľ pokryť miesto šindlia škridlami. Na začiatku 19. storočia budovu klasicisticky upravili, dostala nové priečelie, zo strany ulice je členené drevenými piliermi, maľovanými kartušami a strohými oknami. Pohľad na chodbu s arkádami, ktorý sa naskytne z dvora, je pompéznejší.

Roku 1960 spojením Malých a Veľkých Dvorníkov i Búšlaku sa vytvoril samosprávny celok s názvom Dvorníky na Ostrove, ale roku 1990 sa tieto dve obce opäť osamostatnili.

Erb tvorí v zelenom štíte strieborné, obrnené, striebornou šabľou so zlatou rukoväťou ozbrojené rameno, dolu po bokoch doplnené veľkými zlatými osemhrotými fazetovými hviezdami.

Vlajka obce pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, žltej a zelenej.