Čiližská Radvaň (maď. Csilizradvány) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. V roku 2001 bolo z 1 218 obyvateľov 1 162 maďarskej a 47 slovenskej národnosti. Rozprestiera sa na Žitnom ostrove, 22 km juhovýchodne od Dunajskej Stredy.

História dediny

Prvé oficiálne poznámky o dedine nájdeme z roku 1252 pod názvom villa Rodovan a Radvan. Dostal tento názov preto, lebo do začiatku päťnásteho storočia rod Rád vlastnil dedinu. V roku 1772 už nájdeme pod názvom Sigil Cs Radevian. Na pečati dediny nájdeme aj jeho symbol, čo je: dve veslá krížom, v strede hák a na dvoch stranách jedna-jedna hviezda. Z toho historici usúdili, že Čiližská Radvaň sa rozprestieral na bahennom území, dedinčania sa zaoberali hlavne rybolovom. Poďla starej pečati zhotovili v roku 1998 erb, novú pečať a vlajku dediny, ktorá sa pozostáva z červených, žltých a bielych zvislých pás, v strede so symbolom dediny.
V roku 1861 dedina sa skoro celá zhorela. Poškodil sa aj gotický kostol z čias krála Árpáda, ktorý aj Peter Pázmaň spomína medzi starými. Na londýnskej olympiáde v roku 1914 Mór Kóczán, radvaňský protestantský farár, získal zlatú medailu v hode s oštepom.

17-teho júna 1965 Dunaj pretrhal hrádzu na hranici Klučovca a Čičova. Pod vodu sa dostal 61000 hektár z dolného Žitného Ostrova. Voda zaplavila hlavne územia dunajskostredského a komarňaského okresu. Bolo treba vysídliť obyvateľstvo. Počas záplavy z dvanástich dedín vysídlili viac ako 10000 ludí. Z 264 domov dediny 71 sa zrútilo, 91 sa poškodilo. Nevypukla žiadna nákaza, ale povodeň spôsobila veľké škody v poľnohospodárstve. Po záplave naša dedina rýchlo sa rozvíjala.